„Skladba sa volá Vlajky, ale rozhodne som nemal v pláne napísať spoločenský manifest. Žijeme v dobe, v ktorej sme mnohí zmätení. Zmätení z okolností, zo sveta, a možno aj sami zo seba. Slovo Vlajky symbolizuje príslušnosť k niečomu/k niekomu. Aj napriek tejto túžbe hľadať svoju identitu, by sme ale nemali zabúdať na fakt, že máme všetci, bezohľadu na náboženstvo, národnosť, či politické názory, jedno spoločné – sme v prvom rade ĽUDIA,“ približuje BuranoWski.

Novinka Vlajky je atmosférou a dynamikou, predsa len niečo iné, ako sme boli v Tomášovej tvorbe zvyknutí. „Na tejto skladbe som premiérovo pracoval s mojím klávesákom Jozefom Kovalčíkom, ktorému som poslal prvotný nástrel skladby. O pár týždňov mi od neho prišiel rozpracovaný nápad už v aranžmánoch a hneď sa mi zapáčil. Vznikla medzi nami akási tvorivá zhoda, ktorá k nám pritiahla ďalších ľudí. Tí mali chuť pracovať na skladbe, pretože sa im páčila a nie preto, že musia. A to ma bavilo na tomto procese najviac“ uzatvára BuranoWski.